Dovolenka na plachetnici pravdepodobne mnohým znie ako niečo silne buržoázne a drahé, no nemusí to byť vôbec tak, stačí nasledovať zopár základných princípov, o ktorých sa dočítaš nižšie. Na tohtoročnú plavbu, takzavaný „Island hopping“ sa nám podarilo nazbierať dokopy 9 ľudí, čo je trochu škoda, keďže kapacita lode je 10 osôb, ale závažný problém to nebol.
Základom je nájsť dostatok ľudí tak cca pol rok dopredu, nás v tej dobe bolo asi 6.
Cez chartrovú agentúru kapitán vtedy rezervoval loď Bavariu 46, ročník 2017. Kapitána sme mali vlastného, ktorý to vlastne viac-menej organizuje. Link na chartrovú agentúru, cez ktorú sme brali našu ľoď: http://www.yachttravel.sk/
Náš kapitán má spravené slovenské kapitánske skúšky, ktoré sú vraj naozaj poriadne a náročné. S nimi je možné plaviť sa po celom svete v maximálnej vzdialenosti od pobrežia o dĺžke 12 námorných míľ (NM). Druhou možnosťou pre lenivejších ľudí je spraviť si kapitánske skúšky v Chorvátsku, čo obnáša jeden večer študovania a fľašku KBčka. Zároveň oficiálne platí povolenie len na plavbu v Chorvátsku, ale toto v Stredomorí a iných krajinách neriešia. Či by ste sa chceli plaviť s kapitánom, ktorý absolvoval len takúto frašku necháme na teba :D.
K plavbe na plťke však prispieva celá posádka. Niektorí sú zodpovední za kuchyňu, niektorí za vedenie denníka, niektorí za úkony pri samotnej plavbe. Kapitán by mal samozrejme vysvetliť, na čo slúžia prístroje, laná, mechanizmy, plachty a posádka by sa mala zapájať.
Náš trip pozostával z cesty do Atén so zastávkou v Meteore. Plavba medzi Kykladskými ostrovmi s cieľovou destináciou Santorini a naspäť k Aténam. Priznám sa, že plavbu sme nemali detailne naplánovanú a nechali sme veľký priestor operatívnemu rozhodovaniu. Ja osobne som mal post „podkapitána“. Hlavnou mojou agendou bolo skákať kapitánovi do reči, viesť formálny aj neformálny kapitánsky denník, s ktorým išiel ruka v ruke aj lodný almanach (hrubá kniha o plachtení v Grécku, slúžiaca ako podložka na písanie denníka) a barmanstvo. Staral som sa…no vlastne som sa snažil starať o pitný režim posádky.
JEDLO
Na loď treba samozrejme nakúpiť dostatok trvanlivého jedla – to nie je zlý nápad kúpiť ešte na Slovensku, ak nejdete lietadlom.
Základom medzi potravinami sú cestoviny a rôzne konzervy – tuniak, zelenina, fazule, omáčky k cestovinám. Ešte by som sem zaradil alkohol, ktorý je u nás hlavne lacnejší 😀
Potraviny, ktoré sa rýchlejšie kazia je jednoznačne lepšie kúpiť až na mieste činu, hlavne v Grécku už taký veľký cenový rozdiel nie je a napríklad zelenina a ovocie sú tam cenovo výhodné a kvalitné. Ešte nejaké to mäso, syr a vodu a si vystaraný. Všetko sa dá dokúpiť aj v prístavoch na skoro každom ostrove.
Takýto nákup ešte pred plavbou by pre 9 ľudí mal ideálne vyjsť okolo 300 eur.
Dôvodom prečo netreba toho veľa kupovať je, že v Grécku sa dá veľmi ľahko prežiť na Gyrose (cca 2-2,50 evry), prípadne ostatných snackoch ako je Tyropita, Spanakopita, Kotopita (syr, špenát, mäso – 1,20-2,00 evry). Takisto bola pozitívnym prekvapením relatívne nízka cena v reštauráciách, ktoré sú nazývané väčšinou taverny. Aj v turisticky prepchatých miestach boli ceny viac ako prijateľné – napr. kalmare za 9 eur, prípadne 11 eur aj s prílohou. Krevety za 8 eur. Často býva v cene aj relatívne sýte predjedlo, voda a skoro vždy aj dezert.
Takže určite to nepreháňaj s nákupom potravín na loď!
Suvlaki
Kalmare
PLACHETNICA
Tento rok náš kapitán vybral asi nejakú extra šmelinársku akciu na plťku, keďže to bola seriózne otrasná loď.
Išlo o značku Bavaria, postavenú chladnými nemeckými rukami.
Bavariu sme mali aj na prvom boat tripe, ale tá bola celkom v pohode. V lodi sa nachádzali 4 kajuty po 2 osoby, plus 2 miesta v obývačke. Kajuty boli relatívne priestranné, hlavne ak si zoberieme do úvahy fakt, že väčšina z nás v nich trávi minimum času. Kúpeľne a WC sú v podpalubí. Vzadu na palube sa ešte nachádza vonkajšia sprcha (pre exhibicionistov :D). Okrem kajút a sanitárnych priestorov sa v podpalubí nachádza už spomínaná obývačka so stolom, gaučom a rôznymi prístrojmi a taktiež kuchyňa so sporákom, chladničkami a mrazničkou. Mnoho z tohto vybavenia však závisí od konkrétneho vybavenia lode, čo je veľmi ťažké zistiť vopred.
Zrejme tá šmelinárska cena nám mala napovedať, že nebude všetko podľa kostolného poriadku. Za viac muziky si jednoducho musíš priplatiť.
Na palube boli „vychytávky“ ako chýbajúce akékoľvek záchytné mechanizmy pri pohybe po palube; kompas v strede, ktorý nevidieť ani od jedného kormidla; palubný počítač nezvládajúci zaznamenávať prejdenú trasu….
Pri preberaní lode sú potrebné podobné úkony ako pri prenájme auta:
- kontrola stavu a zaznamenanie už existujúcich škôd, na čo je dobré si dať pozor aby vám nehodili na krk každý škrabanec.
- pred odovzdaním lode, je potrebné dotankovať plnú nádrž na „morskej benzínke“, čo však v tomto prípade nebolo potrebné, keďže do prístavu vám príde dotankovať tanker. Ak by ste si tankovali sami, tak ten analógový ukazovateľ plnej nádrže je dosť nepresný, takže netreba to nejak preháňať, ono to dosť dlho ukazuje plnú nádrž :D.
Plachetnica Bavaria
GRÉCKE PRÍSTAVY
Prístavy v Grécku po viacerých stránkach spájajú výhody talianskych a chorvátskych kolegov. Pokiaľ ide o vybavenie, sú na tom skoro vždy horšie ako tie chorvátske (je zopár veľmi moderných prevažne v Aténach), no na druhú stranu sú na tom lepšie ako talianske. Z pravidla je k dispozícii napojenie na elektrinu a vodu. Väčšinou tiež WC, no sprchy boli k dispozícií len na Santorini. Vzhľadom na to, že na lodi sa dá bez problémov osprchovať, to nie je vôbec zásadný problém, ale raz za čas sa môže poriadna sprcha hodiť (hlavne pre ženské osadentvo). Ďalším rozdielom je, že väčšinou nejde o pravé maríny určené len pre plachetnice, ale o zmiešané malé mestské prístavy, kde kotvia napríklad aj rybárske člnočky. Okrem Santorini a Lavrionu sa všade používala kotva, aj v prístave namiesto mooringového lana vpredu, čo je rozdiel v porovnaní s chorvátskom a talianskom.
Najzásadnejším rozdielom je jednoznačne cena, ktorá je v Grécku bezkonkurenčná. Tri prístavy nás vyšli spolu 60 eur. Pre porovnanie, v Chorvátsku stál jeden cca 90 eur.
ROZPOČET
TRASA
1. deň
Plánovaný odchod o 16:30 z Nových Zámkov sa nám takmer podarilo dodržať. Jediné zdržanie nám vzniklo pri hraní tzv. kufrového tetrisu.
Plán bol čím skôr prejsť Maďarsko, Srbsko a Macedónsko a reálne začať trip v Grécku. Cesta až na koniec Maďarska bola úplne bezproblémová, o to horšie to bolo ale na Maďarsko-Srbských hraniciach. Tam sme si počkali pekné 3 hodiny. Na skrátenie času odporúčam zísť na poslednú maďarskú benzínku MOL, ktorá je po pravej strane, a vyjsť na jej konci späť na cestu, kde vás už niekto pustí. Možno sa tak čakanie skráti na 2 hodiny :D.
Zistenia:
- Autobusári pred srbsko-maďarskými hranicami sú psychopati – aj počas kolóny sa nemotajte na krajnici
- MOL benzínka možno poskytne menšiu skratku
hranica Maďarsko – Srbsko
2. deň
Okolo polnoci sa nám podarilo vymotať do Srbska (stačí OP), auto našťastie nekontrolovali. Cestu po Srbsku tu opisovať moc netreba, keďže to je ťažká nuda. Celé sme ho prešli počas noci s jednou alebo dvoma prestávkami na benzínkach. Juh Srbska je tak ako pred 6 rokmi bez diaľnice, tak sa treba pripraviť na predbiehanie kamiónov v serpentínach. Konečne sme sa dotrepali na hranice s Macedónskom, kde sme dúfali, že to už pôjde rýchlo. Bola z toho nakoniec hodina, ale po predošlej skúsenosti okej. Opäť nič nekontrolovali, dokonca od nás ani doklady nechceli.
V macedónsku skapal pes, no v južnej časti je aspoň pekná príroda.
Okolo 9 AM sme sa dostali na hranice s Gréckom, kde sme si už mohli zapnúť internety :D. Prvé správy čo nám došli boli, že v Grécku bolo práve zemetrasenie, ale no čo sa dá robiť. Tu sme na hraniciach čakali už len 20 minút a konečne sme zamierili do vnútrozemia Grécka. Našim cieľom bol komplex kláštorov na skalách zvaný Meteora. Po nekonečnej ceste po vnútrozemí sme prišli do Kalambaky, čo je obec pod Meteorou.
Kláštorov je dokopy 6, do každého je vstup 3 evry. V tomto linku nájdete info o otváracích hodinách: https://www.visitmeteora.travel/en/monasteries-visiting-hours
Ženy musia mať sukne a musia byť pod kolená (Sukňu ti zadarmo požičajú v kláštore). My sme sa rozhodli pozrieť Grand Meteoron, z ktorého je dobre vidieť aj ostatné. Je to tam naozaj hezké.
Okolo 10 PM sme sa už dostali do Atén, kde sme prespali u rodiny jedného člena posádky. Keďže sme už nevládali nikam ísť, tak sme si len objednali…gyros a pivo 😀
Zistenia:
- Vypnúť všetky internety pri vstupe do Srbska, až do konca Macedónska – aj tablety, druhé telefóny, hodinky – proste všetky hovadiny 😀 ibaže by ste chceli platiť 10 evry za 1 MB, ako Katka napr 😀
3. deň
Typický turistický deň! 😀 Ide sa obzrieť centrum Atén, Hadrianov oblúk – pamiatka po Rimanoch a Kráľovské záhrady. Pred parlamentom nie sú žiadne demonštrácie ani protesty a keďže počas obednajšieho výpeku treba dodržovať pitný režim, my využívame vychytávku – pivá zo stánku za cca 1,20 evry. Pochodujeme dole mestom k Plake pod Akropolou, čo sa dá nazvať suvenírovou šťvrťou.
Obed za ľudovie – Tyropita (syrová), Spanakopita (špenátová) za 1,90 evry.
A sme pri Akropole. Inštrukcie vstupného sú dosť mätúce, no vyzerá to tak, že bežný vstup je 20 evry a pre študentov je vstup zadarmo. Treba ISIC, falošné nepomôžu :D. Výhľad je v pohode, šak si pozri fotky.
Po pozretí Akropole a Panthenonu ideme pomaly naspäť, ale najprv musíme samozrejme kúpiť suveníry. Po prehajdákaní 210 evry v obchode na spoločný nákup ideme do Lavrionu pozdĺž Aténskej riviéry. Pri Poseidonovom chráme sme poprosili o dobrý vietor a more :D. V Lavrione už máme vybavenú loď, bolo to vraj expresné.
Proti noci už nikam nejdeme a zostávame v prístave 😀 Pri popíjaní sa opäť otvára pandorina skrinka v podobe diskusie o spôsobe jazdy cez krajiny balkánu. Vznikli 2 teórie:
- Značky limitujúce rýchlosť na diaľnici tam proste zabudli pri stavbe
- Upozornenia na meranie rýchlosti (veľmi časté) znamenajú, že rýchlosť síce merajú, ale len pre štatistiky, podľa ktorých potom nastavia maximálku 😀
Posádku druhého auta tieto reči vytáčajú do nepríčetnosti.
4. deň
Plán vyplávať o 9:00! Vyplávali sme 10:40 po vykonaní BOZP. Mierime k ostrovu Kithnos južne od Lavrionu. Vietor je priaznivý a po polhodinke prechádzame na plachty. Okolo 14:20 sme pocítili nutkanie dotiahnuť plachty. Pritom sme prišli o okno na Emilovej kajute 😀 Pri vyšetrovaní sa ukázalo, že lano bolo zaseknuté pod oknom. Tak a máme prvú škodu, odhadujeme tak 60 evry :D.
O 15:30 nám nejak začali lietať poháre, vplyvom prírody, ale podarilo sa ich zachrániť.
O 15:32 sme už o 2 poháre naozaj prišli 😀
Napriek tomu prichádzame k veľmi pozitívnemu záveru, že sme na tom oveľa lepšie ako minulý rok v rovnaký čas. Vtedy sme prvý deň stratili kotvu 😀 čo stálo 700 evry, takže sme len na cca 10% minuloročných škôd.
Podvečer prichádzame zo severu ku Kithnosu, kde sa nachádzajú morské lázne. Termálny prameň tečie do mora a mieša sa s morskou vodou. Ja osobne mám eminentný záujem ich využiť, keďže mám práve pokazený chrbát :D.
Po šaškovaní pri parkovaní lode, ideme štyria na malý motorový čln. V polceste na pevninu prestane pofidérny motor značky Honda fungovať :D. Po 10 min šaškovania to zase ide, ale nabrali sme do člna toľko vody, že sa potápame 😀 Dvaja sme vyliezli na blízke skaly a po nich sme sa nejak vyštverali na pevninu, kým zvyšní dvaja dotiahli čln aj s odpadkami 😀
Na lodi sme sa navečerali a potom sme sa vydali na cestu proti noci, keďže nás čakala nočná plavba smerom na Milos.
5. deň
Tento deň sa začína vlastne nocou, keďže absolvujeme nočnú plavbu. Počas nej musia byť vždy 2 ľudia bdelí. Rozdelenie je do služieb v 2-hodinových intervaloch.
Počas služby s kapitánom rozoberáme nemecké pomsty voči svetu. Ako najväčšie sme vybrali SAP a túto extrémne neergonomickú loď.
Nadránom, okolo 5 AM ma kapitán zobudil s tým, že nevie kam vlastne ideme. No bolo to hlavné mesto ostrova Milos – Adamas, prípadne Adamantas. Nachádza sa vo veľkom zálive vo východnej časti ostrova. Dorazili sme tam o 6 AM.
Na Milose bol plán pozrieť 2 zaujímavé pláže, ktoré sa však nachádzajú na severe, kde sa kotviť nedalo, kvôli strmému skalnatému dnu. Tu sme museli riešiť aj dopravu po ostrove – rozhodnutie o doprave padlo na prenajatie skútrov.
Na skútroch sme trochu pobrázdili ostrov. Počas najväčšieho výpeku na pravé poludnie sme dorazili na pláž Sarakiniko. Návrat k lodi bol jednoduchý, jazdili sme tam už ako doma. Chvíľu sme hľadali podnik na late lunch. Našli sme výbornú tavernu blízko prístavu za veľmi prijateľné ceny. Exemplárny príklad: Kalmare za 9 evry. Ako prílohu sme si dali chlieb a tzatziki sharovacím spôsobom. V cene bol aj dezert.
Z Milosu sme zase raz vyrazili so solídnym meškaním o 6:30 PM a vydali sme sa na krátku zastávku na Folegandrose. Večer sme popíjali, pustili si despasitko a išlo to. More sa potom trochu rozbúrilo a prišli sme o ďalší pohár :D. Na vine bola v každom prípade loď, ktorá má na palube dokopy 2, slovom DVA, držiaky na poháre.
Nuž nemci myslia na zábavu!
6. deň
Tento deň opäť začíname za tmy. O 4:45 som bol vytrhnutý zo spánku. Vyrážali sme už na Santorini vzdialený ešte cca 30 NM. Okolo 10:30 AM dvíhame hlavnú plachtu a kosatku a plachtíme si to smerom k ostrovu. Čítali sme veľa varovaní o komplikovanom kotvení, resp. mooringu v miestnej maríne, no o 12:30 PM prichádzame bez akýchkoľvek problémov ako majstri sveta. Prístavní ľudia nás varujú pred zmenou vetra nasledujúci deň zo severného na východný, ktorý aj riadne rozburuje more. V prístave je trošku náročné vybaviť papierovačky, lebo furt prichádzajú ďalšie katamarány a ľudia to majú na háku. Majákom nádeje je dcéra manažéra prístavu. Javí sa byť šikovnou mladou slečnou. Vybavila nám prenájom dvoch áut, čo nebolo ľahké, lebo celý ostrov je vybookovaný a v prístave je slabý signál. My zatiaľ ideme zabažiť obed na loď.
O 3:30 PM nás už čakali 2 autíčka.
No čo si budeme nahovárať, boli to riadne šroty. Suzuki Jimmy a Nissan Micra.
Na oboch fungovalo len minimum vecí a Jimmymu svietlili asi niekoľko rokov viaceré kontrolky :D. Pôvodne sme ich mali mať 24 hodín, ale to nás trochu ošmelinili. Museli sme ich vrátiť na druhý deň o 8 AM, lebo celý vozový park musí isť na letisko.
S miernym časovým sklzom sme išli asi 15 minút na pláž Perissa. Piesok bol pochopiteľne čierny a pálil. Pri pláži sme zabažili trošku gyrosu. Bol asi najdrahší z celého tripu: 3 evry.
Okolo 6 PM sme vyrazili na úplne severný cíp ostrova do mesta Oia (Ia), ktoré je asi najprominentnejším miestom na pozorovanie západu slnka.
Prechádzali sme malebnou horskou scenériou, ktorá bola podčiarknutá Andrejovým štýlom jazdenia. Asi najvhodnejšie ho vystihuje tvrdenie: ´nie je pre každého´. Asi prvýkrát sme prišli niekam bez časového sklzu a o 7:10 PM sme sa už utešene presúvali uličkami na útese v Oiai a robili sme si fotečky, aby sme tu mali čo zverejniť. Časť mesta, ktorá je orientovaná na západ slnka je úplne zaplavená ľuďmi, seflie stickov je asi ešte viac.
Po západe slnka sme išli ešte do hlavného mesta Thira, ktoré sa náchadza tiež na útese, kde sa podľa mňa dajú spraviť ešte lepšie fotky západu. Tu funguje veľmi živý nočný život, no my už sme zdochnutí, tak si ideme len dať nejakú večeru.
Zaujímavosti:
- Szols mal traumatický zážitok – ťažko prežíval množstvo ľudí, ktorí si to všetko fotili namiesto vychutnávania…čo si budeme nahovárať…je to bohém 😀
7. deň
Odchod severne smerom na ostrov Ios = low-cost party island! „Židovská“ alternatíva k buržoáznemu Mykonosu. Vyrazili sme o 12:40 a hneď sme vytiahli plachty, čo sme ale po polhodine vzdali pri slabom vetre a zakotvili sme pri červenej pláži na juhu ostrova. Vyčvachtali sme sa, najedli sme sa a šli sme ďalej. Pri plavbe cez calderu ostrova sme mali veľmi temné počasie s úbohým vetrom. To všetko sa však napravilo pri vyplávaní k severnému okraju ostrova, kde sme konečne nabrali ten správny vietor a pekne to vyostrili.
Pustili sme si k tomu soundtrack pirátov karibiku a zabažili sme.
Pri niektorých manévroch v náklone sme prišli o kľuku na doťahovanie lán. Takže ďalšie škody :D.
No potom sa postupne začala napĺňať predpoveď počasia a k silnejúcemu západnému vetru sa pridalo rozbúrené more, čo spôsobilo, že väčšine posádky bolo dosť špatne. Bohužiaľ náš cieľový kurz neumožňoval ísť proti vlnám a rozrážať ich. A tak sme smutne stiahli plachty a začali míňať naftu. Bola to dlhá a relatívne nepríjemná cesta, ale okolo 8 PM sme dorazili do maríny na Iose. Nasledovala klasická večera – gyros v prístave, popíjanie na plťke a o 11:55 PM autobus do mestečka Chora, čo znamená proste „hlavná dedina“. Dá ísť však aj pešo po ceste pre somárov.
Nočný život je tu TOP!
V miniatúrnom mestečku sa v spleti uličiek nachádza vyše 30 klubov a kopa barov. Všade je kopa ožratých austrálčanov, ktorí majú celkom problém zvládať schody :D. Každý z klubov je niečím špecifický. Na vrchole sezóny a po polnoci sa väčšinou platí do klubov vstup, pričom vždy je v cene jeden shot. My sme za tú jednu noc stihli navštíviť 4 kluby a asi 2 bary. Vo všeobecnosti stáli shoty 1-2 evry.
Po tomto zážitku už vznikli plány na rozlúčky so slobodou a skoré návraty. Ostrov nemá letisko, takže jedine loďou. Z Atén to je cca 3 hodiny trajektom :D.
Shush bar – Silent disco
- vstup asi 4 evry
- alkohol: jägerbomb
- pri vstupe sme dostali každý slúchadlá, kde sa dá prepínať medzi 3 kanálmi, podľa čoho slúchadlá svietia – na každom kanáli hrá iný štýl hudby
- najlepší moment je, keď si ich na chvíľu dáte dole a počujete opitých ľudí bliakať jeden cez druhého rôzne pesničky 😀
Escobar
- vstup zadarmo
- keď sme zbadali bar s menom Escobar, tak nám to samozrejme nedalo a museli sme ísť pozrieť ako sa darí Pablovi
- alkohol sa pije z plastových vedierok
Circus bar
- vstup zadarmo
- keď sme vošli, tak kapela začala hrať intro z F.R.I.E.N.D.S. – maximálne dojatie 😀
- išlo o austrálskych týpkov – hrali rôzne covery a challengovali sa v pití alkoholu 😀
Slammer bar
- vstup 6-7 evry ..hmm? 😀
- alkohol: Slammer shot
- miestna vychytávka: dajú ti prilbu, nalejú ti, udrú ťa trochu, vypiješ, udrú ťa poriadne (prípadne kopnú do hlavy :D) – používajú rôzne predmety na udieranie – kto nemá dosť, môže ísť na challenge (kapitán)
Odporúčanie: pekne sa naštartovať v domácom prostredí, zmiešať alkohol s brzdou a zobrať so sebou
8. deň
Ráno nám nejak hučí v hlave. Na rukách samé pečiatky. V noci nám zjavne zmizol fender – „nárazník“, takže pridávame zase nejakú tú škodu :D. Po rýchlom nákupe základných potravín vyrážame smerom do Lavrionu kde máme byť v piatok o 6 PM. Presný plán zastávok nemáme…sme jemne indisponovaní, ale chceli sme ísť popri ostrove Despotico, ale nejak nám to nevydalo. Vietor nám vial oproti, takže sme museli robiť manéver zvaný „Re“, čiže sme museli ísť „cik-cak“ a prehadzovať pri zmene smeru plachty. Potom nám opäť začal priať vietor, nabrali sme tempo a išli priamo až na Sifnos. Počas celej tejto jazdy panovala úplná pohoda. Až taká pohoda, že sme si zapli aj na plachtách autopilota, všetci okrem mňa zaspali, a nakoniec to aj mňa dostalo po zdokumentovaní situácie.
Takže sme si plachtili a všetci sme spali :D.
Okolo 7 PM sme dorazili sa Sifnos do mestečka Chrisopigi, kde sme len zakotvili v zálive. Na večeru sme mali viac-menej všetko čo sa nepokazilo, keďže niekto vypol chladničku a zabudol ju zapnúť.
9. deň
Je 5:20 AM a násilne ma budia. Zas musím zapisovať kapitánsky denník. No hneď idem spať. Sú 4 hodiny neskôr a sme na Serifose. Raňajky opäť všetko, čo sa nepokazilo. Vyrážame opäť na cesty a pracovito vyrabám sangriu a iné drinky. Na pravé poludnie prichádzame znovu ku Kithnosu, tento krát z južnej strany. Zaparkovali sme jak páni kúsok od malého útesu, ani MacGyver by to tak presne nespravil. Z Kithnosu sme zamierili rovno do Lavrionu, odovzdať loď.
O 6:40 PM parkujeme loď v Lavrione a víťazoslávne ju odovzdávame. No to ešte netušíme čo nám všetko vyrúbia 😀
Na záver ťa asi zaujíma, na koľko nám vyčíslili celkové škody?! Celkovo to bolo 980 €.
